Braillovo písmo ako prostriedok komunikácie a gramotnosti nevidiacich a ťažko zrakovo postihnutých
Od začiatkov starostlivosti o nevidiacich/ťažko zrakovo postihnutých bolo písmo – najmä jeho technická podoba – jednou zo základných otázok ich edukácie a prípravy do života.
Braillovo písmo (reliéfno-bodové písmo) – ako možnosť čítania a písania – bolo predstavené svetu v roku 1825 a slúži na dorozumievanie sa medzi samotnými nevidiacimi dodnes. Louis Braille však pracoval na písme viac rokov a postupne ho zdokonaľoval. Zostavil tzv. šestibod tak, že usporiadal tri páry bodov pod seba a jednotlivé body očísloval:
Obrázok 1 Braillov kód
Kombináciou šiestich bodov (pridávaním a vynechávaním jedného až piatich bodov) dosiahol 63 znakových variantov. Týchto 63 variantov znakov je usporiadaných do 6 riadkov po 10 znakov. Tento počet postačuje na to, aby bolo možné napísať písmená abecedy, diakritické znamienka, matematické, chemické symboly a vzorce, notové a iné znaky. Veľkosť šesťbodia je možné regulovať podľa prahu citlivosti čítajúceho prsta. Fyziologicky najvhodnejšie rozmery šesťbodia sú podľa Jesenského (1988) 6×3,6 mm, keď je medzera medzi znakmi 1,2 mm a medzi riadkami 3,6 mm. Reliéfno-bodové písmo je relatívne jednoduché, má svoju logiku, zákonitosť a postupnosť. Písmo sa tlačí reliéfne a je čitateľné hmatom. Bodovým písmom sú tlačené knihy a časopisy pre nevidiacich.
Braillovo písmo je základným prostriedkom gramotnosti nevidiacich. Hrá významnú úlohu pri vzdelávaní, zamestnávaní, trávení voľného času a pri riešení mnohých každodenných problémov ľudí s vážnym zrakovým postihnutím. Louis Braille pripravil nevidiacim širokú cestu k poznatkom, vzdelaniu a kultúre, čím podstatne prispel k ich sociálnej integrácii (Polly, 1992).
Spôsob zápisu Braillovho písma
V súčasnosti sa Braillovo písmo zapisuje rôznymi spôsobmi:
ručne na mechanických písacích strojoch na Braillovo písmo (Tatrapoint)
ručne na elektronických písacích prístrojoch na Braillovo písmo (Euréka, Aria, Braille´n Speak, Braill Lite ai.)
na PC a jeho následná tlač na počítačových tlačiarňach na Braillovo písmo (Index Everest).
Rýchlosť a kvalitu písania ovplyvňujú možnosti použitia rôznych druhov strojov na zápis Braillovho písma. Zaužívaným strojom na výučbu a nácvik písania reliéfno-bodového písma je tzv. mechanický Pichtov stroj, ktorý zostrojil riaditeľ berlínskeho ústavu pre nevidiacich Picht. Pichtov stroj má sedem klávesov. Šesť klávesov je na písanie bodov, siedmy kláves je určený na zápis medzier medzi slovami. Prostredný kláves je predĺžený a jeho dĺžku môžeme nastaviť povytiahnutím tak, že ho môže píšuci obsluhovať dlaňou. To umožňuje písať len jednou rukou, pričom druhú ruku môže píšuci použiť na čítanie odpisovaného textu, alebo na kontrolu písaného textu. Písaný text možno kontrolovať preto, lebo body sa vypichujú do papiera zospodu, a dajú sa hneď prečítať. Stroj razí pozitívny reliéf. Jedným súčasným stlačením kombinácie klávesov napíše píšuci celé jedno písmeno. Pichtov stroj sa vyrábal na samostatné písanie pravou rukou, na samostatné písanie ľavou rukou a na písanie oboma rukami. V súčasnosti sa na Slovensku vyrába slepecký písací stroj Tatrapoint vychádzajúci z konštrukčného princípu Pichtovho stroja.
Na podobnom princípe pracujú aj elektronické písacie stroje na zápis Braillovho písma ako napríklad Euréka, Aria, Braille ´n Speak, Braill Lite ai.. Ich výhodou je možnosť následnej práce s textom – kopírovanie, editovanie, ukladanie, vymazanie a pod. Tieto prístroje je možné napojiť k PC a zálohované dáta tak do neho preniesť a následne s nimi pracovať ďalej.
Písomná komunikácia nevidiacich je zložitým procesom. V súčasnosti však už mnohí nevidiaci majú možnosť elektronickej komunikácie prostredníctvom špeciálneho hardware a software na PC. Využívajú počítače, prenosné notebooky. Ak sa naučia rozloženie kláves na klávesnici, a teda základný prstoklad, môžu komunikovať rovnako efektívne ako vidiaci ľudia. Elektronické dokumenty pritom môžu čítať niekoľkými spôsobmi, a to prostredníctvom Braillovského displeja hmatom alebo prostredníctvom hlasového výstupu z PC. Hlasový výstup môže byť profesionálny (napr. JAWS), alebo zabudovaný ako súčasť Windows-u, napr. NVDA. NVDA je voľne dostupný bezplatný čítač obrazovky pre operačný systém Windows.
Dá sa používať bez inštalácie na ľubovoľnom počítači, komunikuje v slovenčine, má prehľadné nastavenia a rýchlu odozvu, funguje s prehliadačmi Mozilla Firefox, Internet Explorer a Google Chrome. Podporuje mailového klienta Mozilla Thunderbird. Najlepšie spolupracuje s kancelárskym balíkom Lotus Symphony. Má podporu pre Microsoft Office, najlepšie pre Word a Excel, nepodporuje Powerpoint a Access.
Braillovo písmo o pár rokov oslávi svoje 200-sté výročie vzniku. Takmer dvesto rokov existuje ako jediný prostriedok gramotnosti nevidiacich a ťažko zrakovo postihnutých, ako aj prostriedok ich vzdelanosti a pracovnej a spoločenskej uplatniteľnosti.
Autor: Doc. PaedDr. Jana Lopúchová, PhD.